Tvrdá realita po Brexite
Ešte v septembri 2019 realizovala Britská ambasáda v Bratislave tzv. Industry day k problematike Brexitu. V prvom rade ďakujem za tento britský počin k prezentácií pripravenosti na Brexit. Vždy potešia informácie pre obchodnú verejnosť a nikdy ich nie je dosť. Často bývajú rôznorodé, avšak to čo rezonuje najviac sú problémy, pre ktoré sa dopravcovia a obchodníci boria s problémami dostať včas svoj tovar ku zákazníkovi cez La Manšský kanál. Stáť totiž s už naloženým tovarom odstavený niekde a nemôcť prestúpiť hranice, pokiaľ nie ste vybavený potrebnými dokumentami, tak to je ťažká rana pre obchod, ktorý do 31.decembra 2020 bol plynulý a zrazu sa objavilo veľa prekážok v jeho realizácií, hlavne v rovine byrokracie a plnenia administratívnych obmedzení a prekážok.
Nie je celkom jasné, čo je toho príčina, avšak podľa dostupných zdrojov, ide o odstavovanie kamiónov a vozidiel s nákladom nie pri importe do Veľkej Británie, ale pri exporte a dokonca už vo vnútrozemí Veľkej Británie. Podľa všetkého ide o problémy s vystavením správnych dokumentov k zásielkam, vystavením colných dokladov, vybavenie colných formalít. Ide o zásadné zmeny v preprave a nárast byrokracie a vybavovania colných, sprievodných a súvisiacich dokumentov (fyto, veterina, COC, dual use a pod.). Je pozitívne, že vláda Spojeného kráľovstva prijala plán radenia krokov a zavádzania jednotlivých opatrení na tri časové fázy, avšak nie som si istý, či to vyrieši zasa opačný problém a to je export, najmä čerstvých rýchlo sa kaziacich produktov na trhy členských štátov Európskej únie.
Obchodníci síce zabezpečia vývozné colné konanie a splnia si vývozné formality, avšak dopravcovia majú momentálne problémy si otvoriť spoločný tranzitný režim (T1) v Spojenom kráľovstve smerom do Únie, ale obdobné problémy jestvujú i v niektorých členských štátoch Únie.
To do značnej miery komplikuje situáciu, nielen s analýzou rizík colným orgánom, ale tiež situáciu pri vybavovaní priamo na hranici a tak sa predlžuje čas vybavenia zásielok a to i u tých, kde by mohli ísť v tzv. zelenom pruhu "FREE / VERT". Totiž dopravca v danom druhu dopravy pred tým než vystúpi zo Spojeného kráľovstva je povinný podať napr. v EÚ tzv. predbežné výstupné vyhlásenie, čo je vlastne predhlasovanie vozidiel na výstupnú/vstupnú colnicu a súčasne, aby bez problémov prekročili hranice a prešli i na druhej strane tiež bez problémov (tovar bez zákazov a obmedzení).
Optimálne je, ak si dopravca otvorí spoločný tranzitný režim (T1) už vo vnútrozemí, avšak mnohým špeditérom, colným agentom i dopravcom, či prepravcom chýbajú navýšené referenčné sumy celkových záruk pre spoločný tranzit, čím nemôžu poskytovať záruky za colný dlh na tieto zásielky a tiež formálne treba mať zmenenú a upravenú i záručnú listinu s ohľadom na skutočnosť, že Spojené kráľovstvo je už treťou krajinou a teda v týchto musí byť uvedená osobitne.
Ak by mali otvorený spoločný tranzit (T1) a takto prišli na hranicu, tak formality na hranici pri tovare bez zákazov a obmedzení sú minimálne a plynulému prechodu cez hranice tak nič nebráni a po vykonanej analýze rizika zo strany colných orgánov je takýto kamión zaradený do zeleného pruhu a môže pokračovať ďalej.
Lenže ak si neotvorí spoločný tranzit (T1), tak pravdepodobne sa neúmerne zdrží, než všetky tie formality na hraniciach dopravca, resp. jeho vodič ako zástupca na mieste zabsolvuje bez toho, aby tam nebol nútený stráviť určitý čas a to nielen pri čakaní na vybavenie, ale aj pri samotnom vybavení, najprv u špeditéra a potom i na colnici. Spojené kráľovstvo síce pristúpilo k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a k Dohovoru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru ešte na sklonku roku 2019, avšak práve tu je veľa otáznikov.
Otázka pripravenosti subjektov je vážna, nakoľko mnohé čakali až do poslednej chvíle ako sa celá situácia vlastne vyvinie. Je veľmi dobre, že došlo k dohode medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, horšie už je, že sa tak stalo až 24.decembra, čo spôsobilo, že nebol dostatočný čas na prípravu pre aplikáciu dohody v praxi a tak jej zverejnenie bolo napríklad v Úradnom vestníku EÚ až 31.12.2020, čo je samozrejme neskoro, takže firmy zháňali informácie kde sa dalo a ako sa dalo, my sme sa napríklad k prvému zneniu dostali až 26.12.2021, teda len 6 dní pred tým, než sa začal dohoda predbežne uplatňovať v praxi. A to len preto, že sme sa o to intenzívne zaujímali a čo firmy, ktoré nevedeli, nehľadali, nezaujímali sa?
Toto politici nesmierne podcenili, a tak vlastne spôsobili stav neistoty, chaosu a nejasností, ktoré vyvstali a na otázky mnohí nedostávali, alebo nenachádzali odpovede. nebola jasne daná metodika, ako postupovať, čo vyžadovať a predstavte si, objavili sa v EU i kamióny, kde prešli i napriek nakládke po 1.1.2021 bez vybavených colných dokumentov na hraniciach. Nepochybujem, že sa tak stalo i opačne, to len dokumentuje, že nielen obchodníci, ale i kontrolné orgány zostali zaskočené.
My na našich webinároch vysvetľujeme význam dohody, jej obsah, jednotlivé atribúty, najmä colnú problematiku a súvisiace predpisy ako sú TBT a SPS prekážky vo vzájomnom obchode. Snažíme sa suplovať to, čo štátna správa - Finančná správa SR jednoducho v tak krátkom čas jednoducho nezabezpečila a obmedzila sa na informovanie verejnosti buď len cez web, rozosielaním newsletterov alebo cez odpovede prostredníctvom call centra. Je to smutné, ale nezaregistroval som ponuku webinárov k problematike Brexitu, ktoré by sama Finančná správa SR realizovala, nemienim tým odkazy na webináre francúzskej colnej správy. To je tvrdá realita. Ja som pracoval ako metodik na Colnom riaditeľstve SR dlhé roky a teda poznám prostredie i problematiku a stále sa pohybujem v colnej brandži, dokonca som sa podieľal i na zavedení Spoločného tranzitného režimu v Slovenskej republike a to od roku 1994 na príprave pristúpenia k obom dohovorom, ako i na neskoršej praktickej aplikácií, my sme nabehali tisíce kilometrov, chodili po celom Slovensku po všetkých regionálnych colných úradoch a ich pobočkách, len aby sme učili a dobre zaviedli celý systém a eliminovali tak neblahé dopady na ekonomiku a pomáhali sme významným spôsobom všetkým hospodárskym subjektom.
Ak sa ešte dnes starších kolegov spýtate na Oddelenie Tranzitu na Colnom riaditeľstve SR, spomínajú na nás v tom najlepšom svetle. Pretože my sme tam boli nielen pre colníkov vo výkone a robili sme im 24 hodinovú podporuj aj cez maily a telefóny na priamo (žiadne call centrum a podobne), ale i pre obchodnú a laickú verejnosť, chodili sme po Slovensku a robili prednášky a školili ako obchodníkov, tak colníkov, spolupracovali sme s Obchodnou komorou (SOPK), veď napokon i dnes úzko spolupracujeme.
Takže toľko aspoň z mojej strany, niektoré postrehy, poznatky či komentáre daného stavu k problematike Brexitu na Slovensku ako jednej z členských štátov Únie. Nemusia byť relevantné v tejto chvíli, situácia sa totiž vyvíja každým dňom a hodinou, mení sa a postupne sa iste zlepší. Všetci dúfajú, aby sa tak stalo čo najskôr a obchod medzi EÚ a UK sa dostal do tradičných dobrých koľají. Vždy, ak sa udeje veľká zmena, a my sme zažili veľa zmien na Slovensku (rozdelenie federácie v roku 1993, vznik a budovanie samostatnej colnej správy po vzniku Slovenskej republiky od roku 1993, príprava a zavedenie spoločného tranzitného režimu v roku 1996, príprava a vstup do Európskej únie v roku 2004, vstup do Eurozóny a prijatie eura v roku 2009), prináša to zo sebou i napätie a stres z nepoznaného, nového a chce to len čas, aby sa veci zabehli a všetci sa naučili ich zvládať a plniť si svoje povinnosti ako treba na svojich miestach. Avšak vyžaduje si to proaktívny postoj a prístup zo strany zainteresovaných strán a kompetentných úradov a inštitúcií.