14.04.2016 16:37

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb 

bol uverejnený v zbierke zákonov č. 91/2016 Z. z.,  účinnosť 1. júla 2016. Naplnili sa opatrenia na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách a viacerých prijatých Dohovorov a plnení sa tým aj  uznesenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len "SR") o boji proti daňovým únikom a proti daňovým podvodom. Zákon vymedzuje spáchanie trestného činu právnickou osobou na území Slovenskej republiky.

Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný právnickou osobou na území SR. Za trestný čin spáchaný na území SR sa považuje aj konanie právnickej osoby, ktorá sa ho aspoň sčasti dopustila na území SR, aj keď porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo územia SR, alebo aj keď sa právnická osoba dopustila konania mimo územia SR, ale k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom aspoň sčasti malo nastať alebo nastalo na území SR.

Pôsobnosť zákona sa vzťahuje aj na trestnosť činu slovenskej právnickej osoby so sídlom v SR spáchaného mimo územia SR.

Platí to aj pre prípad organizačnej zložky právnickej osoby, ktorá má sídlo v SR musí však ísť o trestný čin spáchaný v rámci jej činnosti.

Trestná zodpovednosť vzniká aj v prípade, ak trestný čin spácha právnická osoba so sídlom mimo SR, ale v prospech právnickej osoby so sídlom v SR, alebo fyzickej osoby, ktorá je občanom SR alebo cudzinca s trvalým pobytom v SR.

Pôsobnosť zákona sa vzťahuje aj na prípady trestného činu spôsobeného mimo územia SR právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území SR, ale činom bola spôsobená škoda právnickej osobe so sídlom v SR, fyzickej osobe, ktorá je občanom SR a lebo cudzincovi s trvalým pobytom na území SR.

Pri posudzovaní trestnosti podľa uvedených zásad však treba vychádzať z uzavretej medzinárodnej zmluvy, ktorá bola ratifikovaná, ktorá má prednosť pred prijatou právnou úpravou. V prípade, že v takejto zmluve sa uvádzajú ďalšie prípady trestnosti, má takáto úprava prednosť. Na druhej strane, ak medzinárodná zmluva nepripúšťa trestné stíhanie z v nej uvedených dôvodov, nemôžu sa použiť ustanovenia zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby vzniká, ak bol niektorý trestný čin uvedený v § 3 zákona spáchaný právnickou osobou. Musí ísť o trestný čin spáchaný v jej záujme, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom.

Z hľadiska subjektov sa za trestný čin spáchaný právnickou osobou považuje konanie, ktoré k nemu viedlo zo strany:

• štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, alebo inej osoby, ktorá je oprávnená v mene právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať napríklad prokuristu, vedúceho odštepného závodu
• toho, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
• toho, kto vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby (pôjde najmä o osobu, ktorá má rozhodujúci majetkový vplyv z hľadiska výšky vkladu a počtu hlasov), alebo
• iného zamestnanca alebo osoby v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh.

Pokiaľ ide o zamestnanca pôjde o prípady, keď konali na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánu právnickej osoby , alebo osoby, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť alebo má rozhodujúci vplyv na riadenie právnickej osoby.

Ak pôjde o spáchanie trestného činu zamestnancom sa právnickej osobe trestnosť za takýto čin nepričíta, ak s prihliadnutím na predmet činnosti, spôsob spáchania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinností v rámci kontroly a dohľadu nad činnosťou zamestnanca nepatrný.

Právnická osoba sa nemôže vyhnúť trestnej zodpovednosti a táto nezaniká, ak právnická osoba podá na seba návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo rozhodne o jej zrušení a vstupe do likvidácii, alebo zavedením nútenej správy.

Právnická osoba sa preto nebude môcť dôsledkom trestného stíhania tým, že sa dohodne na svojom zrušení, alebo, že podá na seba návrh na vyhlásenie konkurzu.

Trestná zodpovednosť sa však nevzťahuje na všetky právnické osoby

Podľa tohto zákona nie sú trestne zodpovedné

• Slovenská republika a jej orgány,
• iné štáty a ich orgány,
• medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány,
• obce a vyššie územné celky,
• právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom,
• iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. Ide o subjekty vymedzené v § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Nevzťahuje sa ani na Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií.

Samotná majetková účasť uvedených subjektov v právnickej osobe však nevylučuje trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby sa vzťahuje aj na jej právneho nástupcu. Ide o prípady zrušenia právnickej osoby, ktorá spáchala trestný čin v prípade splynutia, zlúčenia alebo jej zrušenia, alebo zmeny právnej formy, prípadne premiestnenia sídla právnickej osoby do zahraničia. Trestná zodpovednosť sa však nevzťahuje na všetky právnické osoby

Podľa tohto zákona nie sú trestne zodpovedné Slovenská republika a jej orgány, iné štáty a ich orgány, medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány, obce a vyššie územné celky, právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom, iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. Ide o subjekty vymedzené v § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Nevzťahuje sa ani na Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií.

Samotná majetková účasť uvedených subjektov v inej právnickej osobe však nevylučuje trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby.

Zánik trestnej zodpovednosti právnickej osoby

Prejavená účinná ľútosť páchateľa trestnej činnosti podľa § 4 ods. 1 trestného zákona vedie k zániku jej trestnosti. Právnická osoba však musí splniť aj ďalšie podmienky. Musí dobrovoľne upustiť od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a napraviť alebo zamedziť jeho škodlivý následok .

K zániku trestnej zodpovednosti dochádza aj v prípade, ak právnická osoba dobrovoľne upustila od páchania trestného činu a podala o ňom oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru. Musí to však byť v čase, keď sa dalo zabrániť škodlivému následku trestného činu, alebo hroziace nebezpečenstvo odstrániť. Neplatí to však pre trestný čin korupcie alebo poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. K zahladeniu odsúdenia právnickej osoby dochádza vykonaním trestu.

Jednotlivé tresty za spáchanie trestných činov

Za spáchaný trestný čin podľa § 3 môže súd uložiť právnickej osobe tieto tresty:

• trest zrušenia právnickej osoby,
• trest prepadnutia majetku,
• trest prepadnutia veci,
• peňažný trest,
• trest zákazu činnosti,
• trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
• trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
• trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,
• trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Trest zrušenia právnickej osoby je najzávažnejším trestom, ktorý môže uložiť súd. Musí byť pri tom splnená podmienka, že právnická osoba, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, úplne alebo prevažne vykonávala svoju činnosť a využívala ju na páchanie trestnej činnosti.

Trest zrušenia právnickej osoby môže byť uložený súdom aj v prípade, ak za trestný čin spáchaný právnickou osobou, je v Trestnom zákone uvedená hranica uloženia trestu dvadsať päť rokov alebo doživotný trest.

Pri ukladaní trestov súd bude prihliadať na závažnosť trestného činu a najmä jeho rozsah a dôsledky.

Vzťah k správnemu konaniu

V zákone sa rieši aj vzťah ku konaniu o správnom delikte. Začatie trestného konania proti právnickej osobe bráni tomu, aby voči tej istej právnickej osobe a za ten istý delikt prebiehalo konanie správne konanie o správnom delikte. Nebráni to však uloženiu nútenej správy alebo iného opatrenia podľa zákona o bankách.

V prípade vznesenia obvinenia policajtom voči právnickej osobe za trestný čin podľa tohto zákona, sa ukladá policajtovi, aby o ňom oboznámil príslušný obchodný register alebo iný register, v ktorom je právnická osoba evidovaná.

V prípade, ak ide o trestný čin v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov EÚ policajt upovedomí aj Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR, ak skutok súvisí s verejným obstarávaním, tak policajt upovedomí aj Úrad pre verejné obstarávanie a Ministerstvo financií SR.