Sadzobné zatriedenie

POSTUP PRI SADZOBNOM ZATRIEDENÍ TOVARU

Pri sadzobnom zatriedení tovaru sa vychádza zo systému klasifikácie tovaru zavedeného na medzinárodnej úrovni, pričom sa vychádza zo stupňa spracovania, z použitého materiálu, z účelu použitia, odvetvia výroby alebo priemyslu. 

Na účely klasifikácie tovaru sa využíva systém označovania tovarov prijatý na medzinárodnej úrovni v roku 1983 nazvaný Harmonizovaný systém, ktorý bol zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (prijatý 14.6.1983 Radou pre colnú spoluprácu, tzv. tri C) – obsahuje šesťmiestne číslovanie – používané cca 98 % krajín sveta (Úradný vestník ES 1987, L 198, s. 1). Platnosť nadobudol 1.1.1988 aj pre Československú socialistickú republiku. Cieľom priatia dohovoru bolo nahradenie Dohovoru o nomenklatúre pre klasifikáciu tovarov z 15. decembra 1950 (Zbierka zmlúv OSN, zv. 347, s. 127). Na Slovensku je text Dohovoru prístupný v Zbierke zákonov, kde bol publikovaný ako Vyhláška Ministra zahraničných vecí č. 160/1988 Zb. Účinná je od 10.11.1988 pre Slovenskú republiku ako nástupnícky štát po rozpade federatívneho usporiadania po ČSSR a ČSFR.     

V Európskej únii bol zavedený 23.6.1987 systém Kombinovanej nomenklatúry Nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku – obsahuje osemmiestne číslovanie – používa ho výlučne 28 členských  krajín Európskej únie. Spoločný colný sadzobník vychádza každoročne v Úradnom vestníku Európskej únie ako príloha 1 k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87.

Zatriedenie tovaru je veľmi špecifická a zložitá činnosť, ktorá často predstavuje v praxi vysoké riziko dopustenia sa chýb, či už zo strany obchodníkov alebo pracovníkov colnej správy pri colnom konaní, alebo  pri vykazovaní štatistiky (INTRASTAT).

Zodpovednosť za správne zatriedenie tovaru vždy spočíva na deklarantovi, okrem vydávania záväzných informácií zo strany colných orgánov, avšak i tam tieto rozhodujú na základe údajov poskytnutých, či vyžiadaných od deklaranta – žiadateľa. 

Z dôvodu minimalizácie výskytu chýb v tomto procese je potrebné sa naučiť správne aplikovať zásady vyplývajúce z judikatúry (rozhodnutia o zatriedení zo strany colných orgánov a rozhodnutia súdov národných a Európskeho súdneho dvora pri sporoch a pod.) a súčasne správne aplikovať všeobecné interpretačné pravidlá, ktoré sú obsiahnuté priamo v spoločnom colnom sadzobníku v prvej časti, kde sú Úvodné ustanovenia v oddiele I.

 

Pred začiatkom samotného úkonu spojeného so zatriedením tovaru potrebujeme poznať odpovede na základné otázky:

1.    Čo to je? Nevyhnutne potrebujeme poznať presný opis tovaru ako základný predpoklad správneho sadzobného zatriedenia.

2.    Z čoho to je? Potrebujeme poznať materiálové zloženie výrobku a to najmä u jednoduchších výrobkov.

3.   Na čo to je? Potrebujeme poznať účel použitia tovaru - výrobku, teda na čo slúži a to najmä u týcvh sofistikovanejších výrobkov (napr. stroje, prístroje, dopravné zariadenia a pod.).

4.   V akom balení tovar (výrobok) je? Ide skôr o doplnkový údaj, ale niekedy môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri samotnom zatriedení tovaru. Ide teda o konečnú úpravu tovaru.

 

V niektorých špecifických prípadoch potrebujem poznať niektoré špecifické vlastnosti často nemerateľné, prípadne technologický postup výroby, aby sme mohli správne tovar zatriediť, napr. niektoré potravinárske výrobky a pod. Tieto zásady by ste márne hľadali, nakoľko žiadny právny predpis, ani legislatíva ich v sebe nemá obsiahnuté, ale vychádzajú z dlhodobého používania v aplikačnej praxi. V niektorých prípadoch sú veľmi nápomocné aj informácie priamo z poznámok k triedam a kapitolám ako o tom hovorí hneď prvé interpretačné pravidlo. Poznámky často obsahujú pozitívne alebo negatívne vymedzenie, či určitý výrobok patrí do danej triedy alebo kapitoly alebo nie a ak tam nebodaj nie je, nájdeme práve v obsahu poznámok niekedy aj odkaz na to, kde máme hľadať, že môže daný výrobok alebo tovaru podľa základných údajov, ktoré máme k dispozícií patriť, minimálne sa dozvieme triedu, kapitolu prípadne podkapitolu.    

Vo všeobecnosti ak sa chcem dopracovať k zodpovedajúcemu výsledku, tak treba správne aplikovať i pravidlo vyplývajúce v poradí zo šiesteho interpretačného pravidla a to, že porovnávať môžeme len položky a podpoložky rovnakej úrovne. Na tento účel a lepšiu orientáciu nám slúžia v texte spoločného colného sadzobníka odrážky pri samotných položkách a podpoložkách.

 

Okrem toho nám výrazným spôsobom môžu pomôcť pri sadzobnom zatriedení ďalšie materiály:

  • Dodržiavať zásady určené všeobecnými pravidlami pre interpretáciu KN, ktorých je šesť a sú obsiahnuté priamo v texte colného sadzobníka. 
  • Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre, ktoré vydáva Európska komisia k colnému sadzobníku a ich zmeny.
  • Vysvetlivky k HS, ktoré vydáva WCO (Svetová colná organizácia), majú odporúčací charakter vo vzťahu k sadzobnému zatriedeniu tovaru.
  • Rozhodnutia Výboru pre Harmonizovaný systém, nie sú právne záväzné, ale sú dôležité pre samotnú interpretáciu. Pozornosť treba venovať tomu, ak sa rozchádzajú s výkladom podľa kombinovanej nomenklatúry (KN) používanej v Európskej únii rovnako vo všetkých jej členských štátoch (28, posledné Chorvátsko). 
  • Vykonávacie nariadenia Európskej Komisie o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry, ktorú sú uverejňované v Úradnom vestníku Európskej únie v časti L. Obsahujú text nariadenia, prílohu s opisom tovaru, s číselným znakom KN a odôvodnením, kde sú odkazy na aplikáciu najmä interpretačných pravidiel, s odkazom na zloženie, či použitie výrobku. Ide o právne záväzný akt, ktorý sa uplatňuje na všetky rovnaké výrobky, pretože sa nevzťahuje na konkrétny subjekt, ktorý tovar predkladá.

 

Pri sadzobnom zatriedení tovaru v rámci databázy TARIC sa postupuje obdobným spôsobom, pričom sa tovaru priraďuje špecifický kód, ktorý nie je v KN obsiahnutý. TARIC nie je právnym predpisom, je to len súhrn obchodnej a colnej legislatívy, preto treba kontrolovať správnosť zatriedenia podľa príslušnej legislatívy s ktorou je príslušné opatrenie v TARICu spojené. Do TARICu sú integrované každých 24 hodín aktuálne zmeny z colnej a obchodnej legislatívy Európskej únie (do TARICu SK aj z meny v slovenskej legislatíve). 

V TARICu je tovarový kód štruktúrovaný ako 10 miestny kód, prvých 6 miest, ktoré kód obsahuje je definovaných harmonizovaným opisom tovarov a kódovým systémom (HS). Prvé dve miesta HS reprezentujú kapitolu. Existuje 99 kapitol, ktoré sú zoskupené v skupinách podľa materiálov a použitia. Kapitoly sú zoskupené do 21 tried, trieda však nie je zohľadnená v kódovej štruktúre. Kódy HS sú revidované každých 5 rokov. Kapitola 77 sa v súčasnosti nepoužíva a je rezervovaná na použitie v budúcnosti.

Kódy HS sú rozčlenené na 8 miestnej úrovni na kombinovanú nomenklatúru. Kombinovaná nomenklatúra je revidovaná a publikovaná každý rok podľa kódov HS. Keďže kombinovaná nomenklatúra nie je dostatočne podrobná na účely tarifnej a obchodnej legislatívy Európskej únie. 8-miestne kódy môžu byť rozčlenené na 10-miestne kódy nazývané „TARICové kódy“. Tieto kódy sú vytvárané kedykoľvek, podľa legislatívnych potrieb.

 

Štruktúra číselných kódov je preto nasledovná:

  • kapitola (číselný znak na 1.- 2. mieste);
  • podkapitola (číselný znak na 1.- 4. mieste);
  • HS   harmonizovaný systém (číselný znak na 1.- 6. mieste);
  • KN   kombinovaná nomenklatúra (číselný znak na 7.-8. mieste);
  • TARICový kód (číselný znak na 9.-10. mieste).

 

Príklad štruktúry z kombinovanej nomenklatúry v colnom sadzobníku:
1. úroveň  -  KAPITOLA
87                VOZIDLÁ, INÉ AKO ŽELEZNIČNÉ ALEBO ELEKTRIČKOVÉ KOĽAJOVÉ VOZIDLÁ, A ICH ČASTI A SÚČASTI A PRÍSLUŠENSTVO
2. úroveň  -  PODKAPITOLA
8703            Osobné automobily a ostatné motorové vozidlá konštruované hlavne na prepravu osôb (vozidlá iné ako sú uvedené v položke 8702), vrátane osobných dodávkových a pretekárskych automobilov:
3. úroveň  -  POLOŽKA HS
8703 10       Vozidlá zvlášť konštruované na jazdu na snehu; špeciálne vozidlá na prepravu osôb na golfových ihriskách a podobné vozidlá:
4. úroveň  -  PODPOLOŽKA KN
8703  10 11  Vozidlá špeciálne určené na jazdu po snehu, so vznetovým piestovým spaľovacím motorom (dieselovým motorom alebo s motorom so žiarovou hlavou) alebo so zážihovým piestovým spaľovacím motorom . . . . . . . . . . . . . . .   5          p/st
8703  10 18  Ostatné . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  . . . . . . . . . . . . . .10          p/st
 

Poznámka: V tomto prípade TARIC kód priradený k daným položkám KN neexistuje

 

Databáza TARIC je prístupná ON LINE na internete: 

Na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky je prístupný TARC  SK

http://tqsinet.colnasprava.sk/isstinet/TARICSK/Measure_B.aspx

Na stránkach Európskej komisie v časti Databázy je prístupný TARIC EÚ 

http://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/taric/taric_consultation.jsp?Lang=sk&Taric=&QuotaAuthorities=false&EndPub=&MeasText=&Area=&Regulation=&LangDescr=&MeasType=&SimDate=20111228&StartPub=&OrderNum=&GoodsText=&ContextPath=&Level=&Expand=false

 

Správna interpretácia textov z HS a KN si vyžaduje znalosť postupov, právna argumentácia cez poznanie právnych predpisov, konkrétne kombinovanej nomenklatúry ako súčasti spoločného colného sadzobníka. Často je potrebné využiť logickú argumentáciu k čomu nám majú pomôcť práve zásady podľa všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry.

 

Aké kritérium súbehu pravidiel je rozhodujúce?

Judikatúra Európskeho súdneho dvora smeruje k tomu, aby bolo zaistená právna istota a súčasne uľahčenie kontrol pri predložení tovaru a možnosť overovania objektívnych charakteristických znakov a vlastností tovaru priamo pri predložení tovaru v čase colného konania v rámci procesu výkonu colnej kontroly v rámci aplikácie colného dohľadu.

Objektívne  charakteristické znaky a vlastnosti tovaru sú tie, ktoré sú objektívne merateľné – základné fyzikálne a chemické vlastnosti a charakteristiky).  Medzi ne patria najmä odpovede na prvé tri otázky: opis tovaru, jeho materiálové zloženie tovaru, účel použitia tovaru. Účel použitia tovaru je rozhodujúci v prípade, kedy je dovážaný tovar možné zatriediť do viacerých kapitol alebo do viacerých položiek.

Spôsobilosť tovaru je daná jeho použitím na určené alebo obvyklé účely. Často sa v praxi zamieňa práve kritérium spôsobilosti tovaru za jeho exkluzivitu, tzn. výlučné použitie na konkrétny a jediný účel a tým je podmieňované jeho zatriedenie. Iné použitie, ktoré je postavené na objektívnom overení charakteristického znaku vlastností výrobku nemôže vylúčiť jeho právnu kvalifikáciu na dané sadzobné zatriedenie. Nie je teda vôbec nutné preukazovať jeho výlučné použitie (exkluzivitu), ale pre zatriedenie postačuje určenie účelu použitia podľa jeho objektívnych charakteristického znaku alebo vlastností. Niekedy nájdete odpovede v údajoch, ktoré uvádza výrobca v technickom opise, manuáli k výrobku, či všeobecných pokynoch k jeho používaniu, alebo dokonca aj na internete pri údajoch k danému výrobku.

Pozor však na správnu aplikáciu zásady rozhodujúceho kritéria, pretože tá sa uplatňuje len vtedy, ak je v súlade so znením a poznámkami v KN k triedam a kapitolám. Niekedy totiž sadzobné zatriedenie môže byť postavené na priamych alebo skrytých vlastnostiach a rysoch tovaru (napríklad: zamýšľané použitie, spôsob získania tovaru alebo jeho vzniku, technologický postup výroby, pôvod tovaru, vzhľad výrobku, stav výrobku, obchodné zvyklosti a pod.). Niekedy ide o neurčité pojmy, ktoré nie sú objektívne merateľné. Preukazovanie, či dokazovanie týchto kritérií býva v praxi veľmi problematické. No veľmi dôležitá je konkrétna argumentácia založená na pragmatickom ozrejmení vysvetlení všetkých rozhodných faktorov.Na to sú potrebné aj praktické skúsenosti, znalosti, zručnosti a samozrejme znalosť v oblasti tovaroznalectva.

 

Zatrieďovanie tovaru do kombinovanej nomenklatúry sa riadi nasledujúcimi zásadami:

 

Interpretačné pravidlo 1

Znenie pravidla:

„Názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, a ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak, podľa nasledujúcich ustanovení.“

Komentár:

Vychádza zo základnej zásady a to, že zatriedenie musí byť vykonané na základe znenia položiek a podľa poznámok triedam alebo kapitolám. Ak nastáva rozpor znenia so znením kapitol a poznámok k triedam alebo kapitolám, tak môžu byť použité interpretačné pravidlá 2 až 5. 

Základ tvorí znenie kapitoly, doplňujúci a spresňujúci význam má znenie poznámok k triedam  alebo kapitolám. Než bude použité pravidlo 2 až 5, tak treba overiť či predmetný tovar nie je zahrnutý do kapitoly alebo či poznámka obsahuje konkrétne údaje, ktoré umožnia jeho sadzobné zatriedenie.

Aj keď názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter majú svoj význam a miesto v systéme a hierarchii klasifikácie tovarov podľa KN.  

Pravidlo 1 sa týka len kapitol a používa sa preto len pre prvé štyri znaky kódu KN, nazývame ju podkapitola.

Pre triedenie na položky sa aplikuje pravidlo 6, ktoré upravuje hierarchický postup pri sadzobnom zatriedení tovaru a musí sa aplikovať postupne od kapitoly KN (dve číslice)  cez podkapitolu KN (štyri číslice) a ďalej cez položku HS (6 číslic) až po podpoložku KN (osem číslic).

Najprv je potrebné zistiť fyzické vlastnosti tovaru a účel jeho použitia. Potom podľa získaných údajov treba podľa znenia tried a kapitol vykonať predbežné zatriedenie. Vzhľad tovaru v tomto ohľade pokiaľ sa ním nemení podstata samotného tovaru nie je rozhodujúci. Poznámky k triede alebo kapitole je možné aplikovať až po predbežnom zatriedení tovaru.  Poznámky sa uplatňujú a posudzujú postupne od prvej až po poslednú, tak ako nasledujú za sebou, pričom prednosť má tá ktorá je vyššie.  Následne treba určiť, či podľa znenia poznámok k triedam a kapitolám (podľa predbežného zatriedenia) umožní jednoznačné a presné sadzobné zatriedenie.  Ak sa takýto postup nedá uplatniť postupujeme v uplatnení nasledujúcich interpretačných pravidiel 2 až 5. Musíme však postupovať v uplatnení interpretačných pravidiel systematicky, pričom  použitie pravidiel 2 až 5 je možné až vtedy, ak nie je možné dospieť k jednoznačnému sadzobnému zatriedeniu. 

 

Interpretačné pravidlo 2a)

Znenie pravidla:

„Každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený, ak v stave a za podmienok, za akých sa predkladá tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má podstatný charakter kompletného alebo hotového výrobku. Vzťahuje sa aj na taký kompletný alebo hotový výrobok (alebo ktorý sa použitím tohto pravidla zatriedi ako kompletný alebo hotový), ktorý je predkladaný v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.“

Komentár:

Jeho rozsah je širší vzhľadom k tomu, že umožňuje sadzobné zatriedenie rovnako aj u nekompletných alebo nedokončených výrobkov a tiež výrobkov v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.

Tieto dve zásady sa uplatňujú len vtedy, ak nekompletný alebo nezmontovaný výrobok má pri predložení na colné konanie charakteristické znaky kompletného alebo dokončeného výrobku. Vzťahuje sa výlučne na vyrobené časti, preto sa neuplatňuje na poľnohospodárske produkty (kap. 1-24). Ak sa zameriame na vysvetlenie pojmu „časť“, tak lepšie pochopíme používanie tohto pravidla, nakoľko pojem „časť“ predpokladá existenciu celku pre ktorého funkciu je táto časť potrebná.   

Polotovary sú tiež považované za nedokončené alebo nekompletné výrobky a zatrieďujú sa do rovnakej položky HS ako kompletné výrobky. To však neplatí, ak sú polotovary vyslovene uvedené v niektorých položkách HS.

 

Interpretačné pravidlo 2b)

Znenie pravidla:

„Každý materiál alebo látka v položke sa vzťahuje na tento materiál alebo látku v zmesi alebo kombináciu tohto materiálu alebo tejto látky s ostatnými materiálmi alebo látkami. Každý tovar z daného materiálu alebo látky sa vzťahuje aj na tovar pozostávajúci úplne alebo čiastočne z takéhoto materiálu alebo látky. Zatriedenie tovaru pozostávajúceho z viac ako jedného materiálu alebo látky sa vykoná podľa zásad uvedených v pravidle 3.“

Komentár:

Pravidlo 2b sa uplatňuje na výrobky zložené z dvoch alebo viacerých materiálov, pričom pôsobnosť má aj na tovar zložený z príslušného materiálu len čiastočne. Preto sa pravidlo 2b uplatní vtedy, ak časť tovaru je homogénna (z jedného materiálu) alebo ak sa tovar skladá ešte aj z iných materiálov, teda časť tovaru je nehomogénna  (z viacerých materiálov).

Nesmie sa použiť vtedy k zatriedeniu položky HS, ak by podľa neho mohol byť zatriedený tovar, ktorý podľa pravidla 1 nezodpovedá opisu v uvedenej položke.

 

Interpretačné pravidlo 3a)

Znenie pravidla:

„Ak má byť tovar podľa pravidla 2 písm. b) alebo z nejakých iných dôvodov prima facie (na prvý pohľad) zatriedený do dvoch alebo viacerých položiek, zatriedenie sa vykoná takto:

a) položka s najšpecifickejším opisom musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším opisom. Ak sa však dve alebo viac položiek, a to každá z nich, vzťahujú len na časť materiálov alebo látok, ktoré tvoria zmiešaný alebo zložený výrobok, alebo len na časť výrobkov zo súpravy dodávanej na predaj v malom, tieto položky sa považujú vo vzťahu k týmto výrobkom za rovnako špecifické, aj ak jedna z nich obsahuje úplnejší alebo presnejší opis tovaru.“

Komentár:

Pravidlo 3 sa použije len v prípade, ak je tovar možné súčasne zatriediť do dvoch alebo viacerých položiek. Treba však postupovať hierarchicky tak ako pravidlá nasledujú za sebou v tomto pravidle, tzn. najprv 3a, ak nie 3a, tak 3b, ak nie 3b, tak 3c. 

Pravidlo 3 sa uplatní iba vtedy, ak sa zatriedenie neurčí podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám.

Podľa pravidla 3a sa tovar zatriedi podľa najpresnejšieho opisu tovaru pre zodpovedajúci druh tovaru, ktorý ma prednosť pre všeobecným opisom tovaru.

Pojem špecifický sa dá charakterizovať tak, že:

·         názov výrobku sa považuje za špecifickejší, než názov skupiny výrobkov,

·         jasný a presný opis tovaru je špecifickejší než menej presný opis tovaru. 

Druhú časť znenia pravidla (druhá veta) nie je možné uplatňovať na zložené alebo zmiešané výrobky, preto sa pristúpi k uplatneniu pravidla 3b).

 

Interpretačné pravidlo 3b)

Znenie pravidla:

„Ak má byť tovar podľa pravidla 2 písm. b) alebo z nejakých iných dôvodov prima facie (na prvý pohľad) zatriedený do dvoch alebo viacerých položiek, zatriedenie sa vykoná takto:

b) zmesi, tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov a tovar dodávaný v súpravách na predaj v malom, ktoré sa nemôžu zatriediť podľa pravidla 3 písm. a), sa zatriedia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva podstatný charakter, ak je možné ho určiť“.

Komentár:

Ak nie je možné použiť pravidlo 3a) uplatní sa pravidlo 3b), ak má byť tovar zatriedený do dvoch alebo viacerých položiek.  Pre uplatnenie pravidla 3b) musí platiť podmienka, že zatriedený tovar musí byť zložený z materiálov alebo komponentov, ktoré dávajú tovaru jeho rozhodujúci (určujúci) charakter.

Za „Tovar skladajúci sa z rôznych komponentov„ sa považuje tovar, ktorého jednotlivé časti sa vzťahujú jedna k druhej a tvoria takmer neoddeliteľný celok. Alebo to môže byť tovar s navzájom oddeliteľnými komponentmi za predpokladu, že sú prispôsobené jeden druhému, vzájomne sa dopĺňajú a dohromady tvoria celok, ktorý by nebolo možné  predávať po častiach.

Platí zásada, že takéto komponenty sú dodávané v jednom balení. Ak ide o multifunkčné zariadenia, určí sa funkcia, ktorá je pre daný tovar prevažujúca alebo primárna.  Ak by zatriedenie určovala doplnková funkcia do inej kapitoly, tak by to muselo vyplývať zo znenia kapitoly alebo znenia poznámok k príslušnej triede alebo kapitole.   

Aby tovar mohol byť považovaný za „tovar dodávaný v súpravách na predaj v malom“, tak musí plniť súčasne všetky tri nižšie uvedené podmienky:

  • musí sa skladať najmenej z dvoch rôznych výrobkov,
  • musí byť vyrobený z výrobkov alebo kusov, ktoré sa používajú samostatne, alebo sa vzájomne dopĺňajú a sú dodávané spolu tak, aby uspokojovali nejakú potrebu alebo vykonávali nejakú špecifickú činnosť,
  • musí byť dodávaný k priamemu predaju.

 

Interpretačné pravidlo 3c)

Znenie pravidla:

 „Ak má byť tovar podľa pravidla 2 písm. b) alebo z nejakých iných dôvodov prima facie (na prvý pohľad) zatriedený do dvoch alebo viacerých položiek, zatriedenie sa vykoná takto:

c) ak sa tovar nemôže zatriediť podľa pravidla 3 písm. a) alebo b), zatriedi sa do poslednej položky v numerickom poradí položiek, ktoré prichádzajú do úvahy.

Komentár:

Posledné pravidlo 3c) sa uplatní vtedy, ak tovar patrí do dvoch alebo viacerých položiek len vtedy, ak nie je možné použiť pravidlo 3a) ani pravidlo 3b).

Tovar sa zatriedi do poslednej podpoložky, ktorá prichádza pri zatrieďovaní tohto tovaru do úvahy. Toto pravidlo sa používa najmä u strojov, prístrojov a zariadení s viacerými funkciami, kde nie je zodpovedne možné určiť, ktorá z funkcii je u takého tovaru prevažujúca.   

 

Interpretačné pravidlo 4

Znenie pravidla:

„Tovar, ktorý nemožno zatriediť podľa vyššie uvedených pravidiel, sa zatriedi do položky, do ktorej patrí tovar jemu najpodobnejší.“

Komentár:

Pravidlo 4 sa uplatní na tovar, ktorý nemožno zatriediť podľa pravidiel 1 až 3c). Uplatnenie pravidla 4 umožňuje porovnávanie určitého druhu tovaru s podobnými výrobkami za účelom nájdenia takého tovaru, ktorý by tomuto tovaru bol najpodobnejší. Daný tovar sa zatriedi do rovnakej položky ako tovar s ktorým sa porovnával na báze podobnosti a najviac sa mu podobá. Podobnosť je do značnej miery závislá od viacerých faktorov, napríklad od druhu, vzhľadu, povahy, použiteľnosti a pod. 

Bolo zavedené pre niektoré nové výrobky, ktoré nezodpovedajú zneniu žiadnej konkrétnej položky. V praxi sa používa len výnimočne, nakoľko sa obvykle uplatní pravidlo 3c).

 

Interpretačné pravidlo 5a)

Znenie pravidla:

„Okrem vyššie uvedených ustanovení sa na uvedený tovar uplatnia nasledujúce pravidlá:

a) puzdrá na fotografické prístroje, hudobné nástroje, zbrane, rysovacie a kresliace nástroje, náhrdelníky a podobné schránky špeciálne tvarované alebo upravené na vloženie určitého výrobku alebo súpravy výrobkov, vhodné na dlhodobé použitie a predkladané s výrobkami, pre ktoré sú určené, sa zatrieďujú spolu s týmito výrobkami, ak sa s nimi bežne predávajú. Toto pravidlo sa však nevzťahuje na schránky, ktoré dávajú celku podstatný charakter.“

Komentár:

Pravidlá 2 až 4 sa aplikujú vo svojej postupnosti podľa poradia ako nasledujú za sebou. Pre uplatnenie pravidla 5 to však neplatí.

Pravidlo 5a) sa týka kufríkov, puzdier, kaziet a podobných obalov, ktoré spĺňajú týchto 5 atribútov súčasne:

  • sú špeciálne tvarované alebo upravené, pre vloženie určitého výrobku alebo sady,
  • sú vhodné pre dlhodobé používanie,
  • sú zatrieďované spoločne s týmito výrobkami pre ktoré sú určené,
  • sú bežne predávané s týmito výrobkami,
  • nedávajú celku podstatný charakter.

Pravidlo 5a) sa nevzťahuje na obaly, ktoré nie sú obvykle predávané spolu s výrobkami. Tiež sa nevzťahuje pravidlo 5a) na obaly, ktoré dávajú celku alebo súprave podstatný charakter, napriek tomu, že sú bežne predávané s spolu tovarom ktorý obsahujú.  

 

Interpretačné pravidlo 5b)

Znenie pravidla:

 „Okrem vyššie uvedených ustanovení sa na uvedený tovar uplatnia nasledujúce pravidlá:

b) s výnimkou ustanovení pravidla 5 písm. a) sa obalové materiály a obalové schránky (1) predložené spolu s tovarom zatriedia s tovarom, ak sa bežne používajú na balenie takéhoto druhu tovaru. Toto ustanovenie však nie je záväzné, ak je zrejmé, že obalové materiály alebo obalové schránky sú vhodné na opakované použitie.“

(1)   Termíny „obalové materiály“ a „obalové schránky“ znamenajú všetky vonkajšie alebo vnútorné schránky, zásobníky, držiaky, obalové materiály alebo podpery a podložky iné ako prepravné zariadenia (napr. prepravné schránky), nepremokavé plachty, kladkostroje alebo pomocné prepravné zariadenia. Termín „obalové schránky“ sa nevzťahuje na obaly uvedené vo všeobecnom pravidle 5 písm. a).

Komentár:

Pravidlo 5b) určuje zatrieďovanie obalov, obalových materiálov a obalových schránok, v ktorých je tovar zabalený. Neuplatní sa u obalových materiálov a schránok, ktoré je možné použiť opakovane. Obalové schránky pre predaj napr. horčice, nápojov, korenia a pod. sa zatrieďujú s tovarom ktorý obsahujú, aj ak sú vhodné pre opakované použitie. Pravidlo 5b) zahŕňa iba čisté obaly na opakované použitie, ale nie predmety, ktoré sú naraz obalom aj súčasťou iného tovaru.

 

Interpretačné pravidlo 6

Znenie pravidla:

„Na právne účely sa zatriedenie tovaru do podpoložiek položky určuje podľa znenia týchto podpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a mutatis mutandis (s nevyhnutnými zmenami) podľa vyššie uvedených pravidiel pod podmienkou, že porovnateľné sú len podpoložky rovnakej úrovne. Na účely tohto pravidla sa tiež používajú poznámky k triedam a kapitolám, ak kontext nevyžaduje inak.“

Komentár:

Najprv sa výrobok zatriedi do podkapitoly KN a až následne do položky KN. Nesnažte sa zatriediť výrobok priamo do príslušnej položky KN. V prípade, kedy nie je možné zatriediť tovar do položiek podľa ich znenia alebo poznámok k položkám v príslušnej kapitole, použije sa pre zatriedenie práve pravidlo 6.

Pravidlo 6 zdôrazňuje, že porovnateľné sú len položky rovnakej úrovne, tzn., najprv sa porovná zatriedenie do prvej úrovne položiek (podľa počtu odrážok). Ak sa táto delí ďalej na druhú úroveň, je potrebné brať do úvahy aj znenie druhej úrovne položiek, aby sa určilo, ktorá z nich je rozhodujúca. Rovnako sa postupuje aj pri podpoložkách. Pravidlo 6 umožňuje uplatňovanie poznámok k triedam alebo kapitolám, ak ich znenie neurčuje niečo iné.