Colné a daňové územia Európskej únie

Európska únia je colnou úniou s odstránením kontroly pohybu tovarov na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi. V súčasnosti je počet členských štátov 28 a posledným členským štátom, ktorý sa stal súčasťou Európskej únie je Chorvátska republika a to od 1.7.2013. 
 
Colná únia začala zmysluplne fungovať od 1.1.1993, pričom sa jej budovanie začalo vlastne už pri založení ESUO šiestimi členskými štátmi pre jej zrode. To bol aj začiatok pre fungovanie jednotného trhu v rámci Európskej únie, ktorý je založený práve na fungovaní colnej únie. 
 
Colné predpisy presne definujú colné územie Európskej únie v článku 4 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie. 
 

Článok 4

Colné územie

1.   Colné územie Únie zahŕňa tieto územia vrátane ich teritoriálnych vôd, vnútrozemských vôd a vzdušného priestoru:
územie Belgického kráľovstva,
územie Bulharskej republiky,
územie Českej republiky,
územie Dánskeho kráľovstva okrem Faerských ostrovov a Grónska,
územie Spolkovej republiky Nemecko okrem ostrova Helgoland a územia Büsingenu (Zmluva z 23. novembra 1964 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfederáciou),
územie Estónskej republiky,
územie Írska,
územie Helénskej republiky,
územie Španielskeho kráľovstva okrem Ceuty a Melilly,
územie Francúzskej republiky okrem francúzskych zámorských krajín a území, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia štvrtej časti ZFEÚ,
územie Chorvátskej republiky,
územie Talianskej republiky okrem obcí Livigno a Campione d’Italia a pobrežných vôd jazera Lugano nachádzajúcich sa medzi brehom a politickou hranicou územia medzi obcami Ponte Tresa a Porto Ceresio,
územie Cyperskej republiky v súlade s ustanoveniami Aktu o pristúpení z roku 2003,
územie Lotyšskej republiky,
územie Litovskej republiky,
územie Luxemburského veľkovojvodstva,
územie Maďarska,
územie Malty,
územie Holandského kráľovstva v Európe,
územie Rakúskej republiky,
územie Poľskej republiky,
územie Portugalskej republiky,
územie Rumunska,
územie Slovinskej republiky,
územie Slovenskej republiky,
územie Fínskej republiky,
územie Švédskeho kráľovstva, a
územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Normanských ostrovov a ostrova Man.


2.   Za súčasť colného územia Únie sa vrátane ich teritoriálnych vôd, vnútrozemských vôd a vzdušného priestoru považujú nasledovné územia ležiace mimo územia členských štátov, berúc do úvahy dohovory a zmluvy, ktoré sa na tieto územia uplatňujú:
a) FRANCÚZSKO
územie Monaka v zmysle Colného dohovoru podpísaného v Paríži 18. mája 1963 (Journal officiel de la République française – Úradný vestník Francúzskej republiky) z 27. septembra 1963, s. 8679);
b) CYPRUS

územie výsostných území Spojeného kráľovstva Akrotíri a Dekéleia v zmysle Zmluvy o založení Cyperskej republiky podpísanej v Nikózii 16. augusta 1960 (United Kingdom Treaty Series No 4 (1961) Cmnd 1252).

okrem toho

Rakúske územia Jungholz a Mittelberg v súlade s ich vymedzením v nasledujúcich zmluvách s Nemeckom:

  • ohľadom Jungholzu: Zmluva z 3. mája 1868 (Bayrisches Regierungsblatt 1868, s. 1245),
  • ohľadom Mittelbergu: Zmluva z 2. decembra 1890 (Reichsgesetzblatt 1891, s. 59).

Územie Republiky San Marino v súlade s jeho vymedzením v dohovore z 31. marca 1939 (zákon zo 6. júna 1939, č. 1120).

 

Prehľad colných a daňových území Európskej únie v prehľadnej forme usporiadané v tabuľke tiež s odkazom na právnu úpravu Smernica Rady 2006/112/ES - spoločný systém dane z pridanej hodnoty EÚ (znenie čl. 5 - 7 je uvedené nižšie).

 

HLAVA II

ÚZEMNÁ PÔSOBNOSŤ

Článok 5  (Smernice Rady 2006/112/ES v platnom znení (k1.1.2016)

Na účely uplatňovania tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov:

  1. „Spoločenstvo“ a „územie Spoločenstva“ sú územia členských štátov tak, ako sú vymedzené v bode 2;
  2. „členský štát“ a „územie členského štátu“ je územie každého členského štátu Spoločenstva, na ktoré sa vzťahuje v súlade s jej článkom 299 Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, s výnimkou území uvedených v článku 6 tejto smernice;
  3. „tretie územia“ sú územia, ktoré sú uvedené v článku 6;
  4. „tretie krajiny“ sú všetky štáty alebo územia, na ktoré sa zmluva nevzťahuje.

Článok 6  (Smernice Rady 2006/112/ES v platnom znení (k1.1.2016)

  1. Táto smernica sa neuplatňuje na tieto územia, ktoré tvoria súčasť colného územia Spoločenstva:
  • a) vrch Athos,
  • b) Kanárske ostrovy, (zmenené SMERNICA RADY 2013/61/EÚ – účinná od 1.1.2014)
  • c) francúzske územia uvedené v článku 349 a článku 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

Článok 349 (pôvodný článok 299 ods. 2 druhý, tretí a štvrtý pododsek ZES) Vzhľadom na hospodársku a sociálnu štruktúru Guadeloupe, Francúzskej Guyany, Martiniku, Réunionu, Svätého Bartolomeja, Svätého Martina, Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov, ktorá je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárkou závislosťou na malom množstve výrobkov, čo spolu negatívne pôsobí na rozvoj týchto území, Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach. Ak Rada prijíma príslušné osobitné opatrenia v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, tiež sa uznáša na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom. Opatrenia uvedené v prvom odseku sa vzťahujú najmä na colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie. Rada prijme opatrenia uvedené v prvom odseku s prihliadnutím na osobitné charakteristiky a obmedzenia týchto veľmi vzdialených regiónov bez toho, aby narušila integritu a súdržnosť právneho poriadku Únie, vrátane vnútorného trhu a spoločných politík.

Článok 355 (pôvodný článok 299 ods. 2 prvý pododsek a odseky 3 až 6 ZES) Okrem ustanovení článku 52 Zmluvy o Európskej únii o územnej pôsobnosti zmlúv sa uplatňujú tieto ustanovenia: 1. Ustanovenia zmlúv sa v súlade s článkom 349 vzťahujú na Guadeloupe, Francúzsku Guayanu, Martinik, Réunion, Svätého Bartolomeja, Svätého Martina, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy. 2. Na zámorské krajiny a územia uvedené v zozname v prílohe II sa vzťahujú osobitné dojednania pre pridruženie stanovené v štvrtej časti. Zmluvy sa nevzťahujú na zámorské krajiny a územia, ktoré udržiavajú osobitné vzťahy so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a nie sú zahrnuté do zoznamu uvedeného v predchádzajúcom odseku. 3. Ustanovenia zmlúv sa uplatňujú na európskych územiach, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát. 4. Ustanovenia zmlúv sa vzťahujú na Alandy v súlade s ustanoveniami určenými v Protokole č. 2 k aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva. 5. Odchylne od článku 52 Zmluvy o Európskej únii a odsekov 1 až 4 tohto článku, platí že a) zmluvy sa nevzťahujú na Faerské ostrovy; b) zmluvy sa uplatňujú na výsostné územia Spojeného kráľovstva Akroriti a Dhekelia na Cypre iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie vykonávania ustanovení Protokolu o výsostných územiach Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre pripojeného k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a v súlade so znením tohto protokolu; c) zmluvy sa vzťahujú na Normanské ostrovy a na ostrov Man iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie plnenia dojednaní pre tieto ostrovy, ako je uvedené v zmluve o pristúpení nových členských štátov do Európskeho hospodárskeho spoločenstva a do Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu podpísanej 22. januára 1972. 6. Európska rada môže na základe iniciatívy dotknutého členského štátu prijať rozhodnutie, ktorým sa vo vzťahu k Únii mení a dopĺňa postavenie dánskej, francúzskej alebo holandskej krajiny alebo územia uvedených v odsekoch 1 a 2. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou.

  • d) Alandy,
  • e) Normandské ostrovy.

2.  Táto smernica sa neuplatňuje na tieto územia, ktoré netvoria súčasť colného územia Spoločenstva:

  • a) ostrov Helgoland,
  • b) územie Büsingen,
  • c) Ceuta,
  • d) Melilla,
  • e) Livigno,
  • f) Campione ďItalia,
  • g) talianske vody jazera Lugano.

Článok 7  (Smernice Rady 2006/112/ES v platnom znení (k1.1.2016)

  1. Vzhľadom na dohovory a zmluvy, ktoré uzatvorilo Monacké kniežatstvo s Francúzskom, ostrov Man so Spojeným kráľovstvom a výsostné územia Spojeného kráľovstva Akrotiri a Dhekelia s Cyprom, sa Monacké kniežatstvo, ostrov Man a výsostné územia Spojeného kráľovstva Akrotiri a Dhekelia na účely uplatňovania tejto smernice nepovažujú za tretie krajiny.
  2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa transakcie pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považovali za transakcie pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko, aby sa transakcie pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man považovali za transakcie pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva alebo určené pre Spojené kráľovstvo a aby sa transakcie pochádzajúce z výsostných území Spojeného kráľovstva Akrotiri a Dhekelia alebo určené pre výsostné územia Spojeného kráľovstva Akrotiri a Dhekelia považovali za transakcie pochádzajúce z Cypru alebo určené pre Cyprus.

 

 

CYPRUS

územie výsostných území Spojeného kráľovstva Akrotíri a Dekéleia v zmysle Zmluvy o založení Cyperskej republiky podpísanej v Nikózii 16. augusta 1960 (United Kingdom Treaty Series No 4 (1961) Cmnd 1252).